Jelenec

Koniec leta pripomínal skôr jeseň. Sedela som v chate, kuchynkou sa ozývalo praskanie dreva. Navôkol voňala živica a bylinkový čaj. Pohľad mi zablúdil k oknu, po zatiahnutej oblohe preletel vták. Mala som chuť sedieť v teple a leňošiť, no napokon vyhrala zvedavosť. Deku s knihou nahradil aktívny oddych.  Tentokrát som hamaku zobrala do pohraničnej oblasti Bielych Karpát.

Auto sme nechali na malom parkovisku a zamierili k Holubyho chate.

DSC_9041

Už po pár metroch vidno, že sa rozrástla. Pred časom k nej dostavali kamennú terasu, kde teraz funguje reštaurácia.

DSC_9042

Okolo chaty stáli autá a jedna výnimka.

DSC_9037

O kúsok ďalej vykukol náš cieľ – Jelenec.

DSC_9035

Cesta sa vnorila do lesa, majestátne stromy spravili v okamihu z ľudí trpaslíkov.

DSC_9029

Človeka každú chvíľu čakalo nejaké prekvapenie. Strom na zemi,

DSC_9027

diera v kmeni alebo… Jelenec.

DSC_9006_3

Jelenec nie je obyčajná rozhľadňa, je to stará vojenská veža. Výstup na vrch je tiež vojenský, na vlastné nebezpečie.

DSC_8989

Nevedú tam žiadne schody, iba rebríky. Pre odvážnejších návštevníkov je k dispozícií i cesta bez  “ochranného tunelu”.

DSC_8990

Výhľad hore stál za to. Človek mal ako na dlani Javorinu

DSC_8955

aj okolité dediny.

DSC_8958

DSC_8963

K vrcholu okrem výhľadu patril silný vietor.

DSC_8975

Vo výške približne 40 metrov nad zemou to bolo zatiaľ najvyššie miesto, kde som bola s hamakou.

DSC_8978

Nad nami bol iba najvyšší bod veže (cca 44 m) a nebo.

DSC_8986

Začalo popŕchať, nastal čas baliť.  Cestou späť sa počasie našťastie nezhoršilo,

DSC_9020

vybehla som teda na kopec neďaleko auta, pozrieť si lepšie Javorinu. Bol pri nej vlek

DSC_9048

a margarétky.

DSC_9051

­

Článok zaujal? Zdieľaj ho so svetom ;) Facebooktwittergoogle_pluspinterest
Chodíš na sociálne siete a páči sa Ti táto stránka? Sleduj novinky priamo tam: Facebooktwittergoogle_plus

Pridaj komentár