Novoročná

Toho roku bolo na dolniakoch konečne cítiť, že sa blížia Vianoce. Sneh spolu so srieňou sa zjavili už 21. a trpezlivo pozhoveli deň… ešte jeden…. a napokon aj ďalší.

Ako správni hostia si však už neskôr nenechali rozhovoriť naplánovaný odchod. Kým sme sa chystali v rodinnom kruhu sadnúť k štedrovečernému stolu, dážď pomaly zmýval bielu krásu do Dunaja.

Vianoce boli napriek tomu krásne. Ako sa vraví, nie je dôležité kde, ale s kým… a my sme boli konečne opäť všetci spolu, pár dní bez povinností, len tak sa tešiac z obyčajných vecí.

Oteplenie vydržalo takmer do konca decembra, s rokom 2017 sa prikradol mráz a hmly. Krajina sa opäť odela do inovate, hoci teraz zvolila prevažne jemnú čipku…

Mám rada srieň. Keď všedné tvary získajú iné čaro. Keď každý lístok, halúzku, stebielko trávy pokryjú malé kryštáliky. Keď je svet biely a trbliece sa v ňom slnko.

Aj sneh je fajn, no to je iné… Ak je na zemi, skôr zahladzuje nedostatky než by zvýrazňoval skrytú krásu štruktúr. Sneh málokedy odeje celú krajinu do biela. Neraz drží iba na hrubších miestach, kde sa mohutný kmeň vetví vo dvoje. Často teší iba na chvíľu, kým ho z korún nesfúkne vietor, či kým sa doň neoprie slnko. A potom sa človek prechádza svetom majúc nohy „v zime“, no hlavu ešte „v jeseni“….

Hoci som pred Vianocami plánovaný výlet do bielej rozprávky musela odložiť, na Nový rok sme si to s Citrónom vynahradili. Les v každom rohu menil tvár. Neraz stačilo prejsť pár krokov, aby sa šedivé lístie zmenilo na bielu lúku, či obehnúť strom, ktorému na odvrátenej strane narástli ihličky.


PF 2017 :)

Článok zaujal? Zdieľaj ho so svetom ;) Facebooktwittergoogle_pluspinterest
Chodíš na sociálne siete a páči sa Ti táto stránka? Sleduj novinky priamo tam: Facebooktwittergoogle_plus

Pridaj komentár